Janka

Večer 4. novembra 2021 som išla spať s pokašliavaním a mravčením dolných končatín. Po prebudení som vstala z postele, ale vlastné nohy ma neudrali. Nemohla som zdvihnúť ruky a mala som pokleslé viečka. Po privolaní záchrannej služby sa môj zdravotný stav začal počas dňa v nemocnici rapídne zhoršovať. V noci z 5. na 6. novembra došlo k totálnemu ochrnutiu celého tela aj tváre. Lekári mi museli zaviesť umelú pľúcnu ventiláciu, ktorá ma držala pri živote necelých 5 mesiacov.

Prvý mesiac som bola v umelom spánku na oddelení ARO v Uherskom Hradišti. Počas mesiaca lekári zistili, že po odtiahnutí viečok reagujem na vonkajšie okolie a určili diagnózu GBS-AIDP. Postupom času, vďaka rehabilitáciám a logopédii, sa môj zdravotný stav začal pomaly zlepšovať. Naučila som sa otvárať oči a komunikovať s nimi, prehĺtať a nakoniec aj sama dýchať bez UPV.

Po 5 mesiacoch som bola presunutá do FN MOTOL na spinálnu jednotku, kde som mala intenzívnejšie rehabilitácie po dobu asi 2 mesiacov. Po príchode mi vyviedli tracheostómiu a ja som po 6 mesiacoch mohla konečne hovoriť a gestikulovať. Začali sa zlepšovať ruky, trup a ja som mohla do invalidného vozíka.

Pol roka som strávila v rehabilitačnom ústave v Kladruboch, kde som sa učila samostatnosti ako napr. jedenie, obliekanie, presuny na vozík atď.
Od tej doby som vystriedala rôzne rehabilitačné centrá a kliniky.
Aj naďalej sa môj stav pomaly zlepšuje.

Teraz po takmer 3 rokoch prejdem už niekoľko metrov s barlami a peroneálnymi ortézami. Pri cvičení s mojimi fyzioterapeutmi a trénermi pracujem predovšetkým na stabilite a svalovej sile a koordinácii celého tela.