Michal
Môj príbeh sa začal 13. Augusta 2020, kedy som vo Viedni po ceste domov odpadol. Okoloidúci mi privolal záchranku, čím mi vlastne zachránil život. Prvé štyri dni som bol v kóme na jednotke intenzívnej staroslivosti. Po prebudení som zistil, že mám problém s nemčinou, pamätal som si len mamine telefónne číslo. Zhruba na šiesty deň som sa s mamou konečne stretol. Doktori mame vraveli, že ani nemusí chodiť, koncom týždňa ma prepustia. Ako sa neskôr ukázalo domov som prišiel až v januári 2021.
Počiatočné fázy u mňa boli trombóza, opuch mozgu, krvácanie do mozgu, pľucna embólia.
Asi po týždni v posteli som sa ráno prebral s tým , že sa neviem ani pohnúť, bolo to strašidelné a šialené. kričal som ako zmyslov zbavený. Nastal okolo mňa veľký kolotoč vyšetrení. Ako prvé som dostal terapiu imunoglobulinami.
V septembri 2020 som sa dostal na prvé neurologické oddelenie (15H). Kde mi urobili lumbálnu punkciu, ktorá potvrdila moju diagnózu GBS(aman). Trpel som najmä cez noc neskutočnými bolesťami dolných končatín., neskôr celého tela, atrofovali mi všetky svaly, musel som sa učiť znovu rozprávať, piť a jesť. Mal som špeciálne tlačítko, ktorým som si privolával pomoc. Bolo to ako zlý sen, najmä to, že zo dňa na deň som bol odkázaný na 24 hodinovú opateru.
Ku koncu mesiaca mi začali meniť plazmu, táto terapia sa volá plazmaterapia a opakovali mi ju desať krát. Skoro každý deň okrem nedele som mal fyzio a ergo terapie. Logopéda tri-krát do týždňa. Učili ma znova sedieť. bolo to ťažké aj kvôli tomu, že všase naokolo zúrila pandémia COVID vírusu a vsúvislsoti s tým boli návštevy obmedzené. Návštevy boli maximálne jedna osoba, iba z rodiny.